[ predchádzajúci ] [ Zhrnutie ] [ Autorské práva ] [ Obsah ] [ ďaľší ]

Inštalácia systému Debian GNU/Linux 2.2 na architektúre Intel x86
Kapitola 2 Požiadavky na počítač


Táto časť obsahuje informácie o hardvérových požiadavkách distribúcie. Nájdete to tiež odkazy na ďaľšie informácie o zariadeniach podporovaných GNU a Linuxom.


2.1 Podporované zariadenia

Debian nekladie na hardvér iné obmedzenia ako tie, ktorá sú dané jadrom Linuxu a programami GNU. Teda na ľubovoľne počítačovej architektúre, na ktorú bolo prenesené jadro Linuxu, knižnica libc, prekladač gcc atď., a pre ktorú existuje port Debianu, môžete nainštalovať Debian.

Existujú ale obmedzenia, aké zariadenia sú podporované v našej sade zavádzacích diskiet. Niektoré z platform, na ktorých Linux funguje, nie sú priamo podporované našimi zavádzacími diskami. Ak nastane táto situácia, môžete si pripraviť vlastnú disketu alebo vyskúšať sieťovú inštaláciu.

Nebudeme sa snažiť popísať všetky podporované konfigurácie pre architektúru Intel x86, zameriame sa na všeobecné informácie a uvedieme odkazy na doplňujúcu dokumentáciu.


2.1.1 Podporované počítačové architektúry

Debian 2.2 podporuje štyri počítačové architektúry: Intel x86, počítače na základe procesorov Motorola 680x0 ako Atari, Amiga a Macintosh, ďalej počítače s procesormi DEC Alpha a SPARC. Odkazujeme sa na ne postupne ako i386, m68k, alpha a sparc.

Táto verzia dokumentu sa zaoberá inštaláciou na architektúre i386. Pre ostatné architektúry sú návody zvlášť.


2.1.2 Procesor, základná doska a grafický výstup

Úplnú informáciu o podporovaných zariadeniach nájdete v Linux Hardware Compatability HOWTO. Táto kapitola načrtne základné nároky.

Takmer všetky procesory radu x86 sú podporované. Linux nebeží na procesoroch 286 a nižších.

Systémová zbernica je časťou základnej dosku, umožňuje procesoru komunikáciu s perifériami ako sú napríklad dátové médiá. Váš počítač musí byť vybavený zbernicou ISA, EISA, PCI, MCA (Microchannel Architecture - tú majú počítače IBM PS/2) alebo VESA Local Bus (VLB, niekedy tiež označovanou ako VL bus).

Inštalovať môžete aj na notebook. Notebooky majú často neštandardné alebo uzavrené hardvérové prvky. Na adrese Linux Laptop pages zistíte, či na Vašom laptope beží GNU/Linux.

Pre výstup v textovom režime potrebujete grafickú kartu kompatibilnú so štandardom VGA, čo dnes takmer každá grafická karta spĺňa. Historické grafické karty kompatibilné s CGA, MDA alebo HGA sú takisto postačujúce, pokiaľ neplánujete využitie systému X11. Pozn. behom inštalácie sa grafický systém X11 nepoužíva.

Podpora grafických kariet v grafickom režime závisí na tom, či pre kartu existuje ovládač pre systém X11 od XFree86. Novšie video sloty AGP sú úprava normy PCI a väčšina kariet AGP s XFree86 funguje. Podrobnosti o podporovaných grafických kartách, zberniciach, monitoroch a ukazovacích zariadeniach nájdete na http://www.xfree86.org/. Debian 2.2 je dodávaný s verziou 3.3.6 ovládačov pre systém X11.


2.1.3 Viac procesorov

Táto architektúra umožňuje využitie viac procesorov - tzv. symetrický multiprocesing SMP. Štandardné jadro v distribúcii Debian 2.2 podporu SMP nezahŕňa. Môže to pre Vás znamenať prácu naviac, ale nemalo by to zabrániť inštalácii. Jadro bez podpory multiprocesingu funguje aj na systéme s viac procesormi, systém bude využívať iba jeden procesor.

Pre využitia viac ako jedného procesoru budete musieť nahradiť jadro operačného systému. Postup je v Kompilácia nového jadra, Oddiel 8.4. Pre jadro verzie 2.2.19 podporu SMP docielite odstránením komentára na riadku s SMP = 1 v hlavnom súbore Makefile v zdrojovom strome. Ak budete jadro kompilovať na viacprocesorovom systéme, prečítajte si dokumentáciu k prepínaču -j v manuále príkazu make(1).


2.2 Inštalačné médiá

Inštaláciu Debianu sa dá urobiť z diskiet, CD, pevného disku alebo sieťovo. Behom jednej inštalácie môžete kombinovať tieto metódy, podrobnejšie to rozoberá Postupy pri inštalácii Debianu, Kapitola 5.

Inštalácia z diskiet je častá voľba, aj keď najmenej pohodlná. Často je nutné prvý krát natiahnuť systém z Rescue Floppy. Potrebujete iba disketovú jednotku s kapacitou 1440 kB. K dispozícii sú tiež zavádzacie diskety s kapacitou 1200 kB.

Niektoré architektúry umožňujú inštaláciu z CD. Na počítačoch s možnosťou natiahnutia systému z CD mechaniky sa dá pri inštalácii vyhnúť použitiu diskiet. Aj v prípade, že systém nemožno zaviesť priamo z CD, môžete využiť CD-ROM po prvotnom zavedení systému z iného média Inštalácia z CD-ROM, Oddiel 5.5.

Využiť môžete aj SCSI, aj IDE/ATAPI CD-ROM. Naviac sú podporované aj neštandardné rozhrania ako Mitsumi a Matsushita. Môže sa Vám ale stať, že tieto mechaniky budú vyžadovať zvláštny parameter pri štarte systému, aby ste ich sprevádzkovali. Je rovnako nepravdepodobné, že by z týchto mechaník bolo možné hneď zaviesť operačný systém. Linux CD-ROM HOWTO obsahuje podrobné informácie na používanie CD mechanik v Linuxe.

Máte možnosť inštalovať z pevného disku. V prípade, že na inom oddieli na disku, tam, kde Linux nechcete inštalovať, je dostatok miesta, ide určite o dobrú voľbu. Niektoré platformy majú programy, ktoré spustia inštaláciu (napr. z operačného systému AmigaOS, TOS alebo MacOS).

Poslednou eventualitou je sieťová inštalácia, pre ktorú sa využíva NFS. Do úvahy prichádza aj inštalácia na počítač bez pevného disku, keď sa systém pripojí sieťovo cez NFS - budete potrebovať pravdepodobne najmenej 16MB RAM. Po inštalácii základného systému môžete pre dokončenie inštalácie využiť ľubovoľný sieťový protokol ako sú FTP, HTTP alebo NFS. Toto platí aj pre pripojenie cez PPP.

Podrobnejší popis a rady týkajúce sa výberu vhodnej metódy inštalácie sú v Postupy pri inštalácii Debianu, Kapitola 5. Prečítajte si túto časť a uistite sa, že zariadenie, z ktorého sa chystáte zaviesť systém a urobiť inštaláciu, je podporované v inštalácii Debianu.


2.2.1 Podporované dátové médiá

Zavádzacie disky Debianu obsahujú jadro s veľkým množstvom ovládačov, aby fungovali na čo najširšej škále počítačov. Takto pripravené jadro je zbytočne veľké pre bežné použitie, Pozrite sa na návod Kompilácia nového jadra, Oddiel 8.4, ako si pripraviť vlastné jadro. Podpora mnohých zariadení na inštalačných diskoch je žiadúca pre ľahkú inštaláciu na ľubovoľnom systéme.

Inštalačný systém Debianu obsluhuje disketové jednotky, disky IDE, disketové jednotky IDE, disky IDE na paralelnom porte, radiče a jednotky SCSI. Pracuje so súborovými systémami MINIX, FAT, FAT s rozšírením Win-32 a ďaľšími. Upozorňujeme Vás, že filesystém NTFS nie je podporovaný, ale ho môžte doplniť neskôr podľa popisu v Kompilácia nového jadra, Oddiel 8.4.

Namiesto toho, aby sme sa snažili vymenovať všetky podporované zariadenia, obmedzíme sa na hardvér, ktorý sa pri inštalácii použiť nedá.

Podporované sú disky emulujúce rozhranie ''AT''. Bývajú označené ako MFM, RLL, IDE alebo ATA. Podpora starých 8 bitových radičov používaných v počítačoch IBM XT je iba v module do jadra. Sú podporované radiče SCSI diskov od rôznych výrobcov, podrobnosti sú zhromaždené v Linux Hardware Compatibility HOWTO.

V jadre nie sú ovládače pre disky na rozhraní IDE SCSI a niektoré radiče SCSI vrátane


2.3 Požiadavky na pamäť a diskový priestor

Inštalácia je možné urobiť s minimálne 12MB pamäte a 64MB priestoru na disku. Pokiaľ chcete nainštalovať štandardnú časť distribúcie so systémom X window System a vývojovým prostredím, budete potrebovať aspoň 300 MB, pre viacmenej úplnú inštaláciu je treba okolo 600 MB. Aby ste nainštalovali úplne všetky balíky, musíte mať asi 2 GB voľného miesta. V skutočnosti nainštalovať všetky balíky nemá zmysel, pretože niektoré z nich nemožno mať na systéme naraz.


2.4 Ostatné zariadenia

V Linuxe môžete používat rôzne vybavenie ako myši, tlačiarene, skenery, modemy, sieťové karty, zariadenia PCMCIA atď. Žiadne z nich nie je nutné pri inštalácii. Táto kapitola obsahuje zoznam zariadení, ktoré systém pri inštalácii nevie obsluhovať, aj keď všeobecne v Linuxe môžu byť podporované. Znova Vás odkazujeme na Linux Hardware Compatibility HOWTO, aby ste zistili, či pre Vaše zariadenie ovládač pre Linux existuje.

Niektoré karty pre sieťové rozhrania v inštalačnom systéme podporu nemajú, ale môžete si pripraviť jadro, ktoré ich obsluhovať vie. Ide o karty pre AX.25, ďalej 3Com EtherLink Plus (3c505) a EtherLink16 (3c507), NI5210, sieťové karty radu NE2100, NI6510 a NI16510 EtherBlaster, SEEQ 8005, Schneider & Koch G16, Ansel Communications EISA 3200 a vstavanú kartu Zenith Z-Note. Rovnako nie sú podporované sieťové karty na zbernici MCA, karty a protokol FDDI. Ale, pozrite si Linux na MCA - obrazy diskiet pre neoficiálne obrazy a Linux MCA - archívy diskusie.

Z oblasti ISDN nie je v sade zavádzacích diskov zahrnutá podpora pre protokol D-channel nemeckej siete 1TR6 a karty Spellcaster BRI.

Inštalačným jadrám tiež chýba podpora zvukových kariet.


2.5 Hardware určený pre GNU/Linux

V súčastnosti niektorí predajcovia dodávajú počítače s už nainštalovaným Debianom, prípadne inou distribúciou GNU/Linux. Asi si za túto výhodu trochu priplatíte, ale zbavíte sa starostí, pretože máte istotu, že hardvér počítača je kompatibilný so systémom GNU/Linux. Ak budete nútení zakúpiť počítač so systémom Windows, prečítajte si pozorne licenciu, či softvér môžete odmietnuť a budú Vám vrátené peniaze. Viac nájdete na http://www.linuxmall.com/refund/.

Či už zakúpite počítač s inštaláciou Linuxu alebo bez nej, alebo už použitý počítač, je dôležité sa presvedčiť, že hardvér je podporovaný jádrom operačného systému. Skontrolujte, či sú všetky zariadenia v počítači uvedené vo vyššie spomenutých odkazoch ako podporované. Pri nákupe sa netajte tým, že kupujete počítač, na ktorom pobeží Linux. Dajte prednosť tovaru, ktorého výrobci Linux podporujú.


2.5.1 Vyvarujte sa uzavretých zariadení

Niektorí výrobci hardvéru nám neposkytujú informácie potrebné na napísanie ovládača pre Linux, prípadne požadujú zmluvu o uchovaní týchto informácií v tajnosti pred treťou osobou, čo znemožňuje uverejnenie zdrojového kódu pre taký ovládač. Ide napríklad o zvukový systém (DSP) na laptopoch IBM (niekdy v kombinácii s modemom) montovaný v súčastnosti do počítačov ThinkPad alebo o osadenie staršieho rado počítačov Macintosh.

Z dôvodu nedostupnosti dokumentácie pre ne neexistujú ovládače pre Linux. Môžete výrobcu požiadať o uvoľnenie dokumentácie, pokiaľ sa naňho obráti viac ľudí, uvedomí si, že používatelia Linuxu predstavujú početnú skupinu zákazníkov.


2.5.2 Zariadenia určené špeciálne pre Windows

Znepokojivým trendom je rozšírenie modemov a tlačiarní určených pre Windows. Boli konštruované speciálne pre používanie s operačným systémom Microsoft Windows a nesú označenie WinModem alebo ``Vyrobené špeciálne pre systémy s Windows''. Obvykle týmto zariadeniam chýba vlastný procesor a sú obsluhované ovládačom zamestnávajúcim hlavný procesor počítača. Vďaka tejto stratégii je ich výroba lacnejšia, ale táto úspora sa nemusí prejaviť v koncovej cene zariadenia, ktoré môže byť dokonca drahšie ako podobné riešenie s vloženým procesorom.

Doporučujeme vyhnúť sa týmto zariadeniam "vyrobeným pre Windows" z nasledujících dôvodov. Za prvé ich výrobcovia spravidla neposkytujú informace pre napísanie ovládača pre Linux - všeobecne hardvér aj softvér pre tieto zariadenia je vlastníctvom výrobcu a dokumentácia nie je dostupná bez uzavretia dohody o jej nezverejnením, pokiaľ teda vôbec dostupná je. Taký prístup k dokumentácii je nezlučiteľný s vytvorením voľne šíriteľného ovládača, pretože jeho autor dáva k dispozícii zdrojový kód. Ďaľším dôůvodem je, že prácu chýbajúceho vloženého procesoru musí odvádzať operačný systém často s real-time prioritou a na úkor behu Vašich programov, keď sa venuje obsluhe týchto zariadení. Keďže vo Windows sa na rozdiel od Linuxu bežne nespúšťa viac súbežných procesov, výrobcovia týchto zariadení dúfajú, že si používatelia nevšimnú, akú záťaž kladie ich hardware na systém. Tak či tak je výkon ľubovoľného viacúlohového operačného systému (aj Windows 95 a NT) degradovaný, keď výrobca ošáli výkon periférií.

V tomto prípade môžete pomôcť popichnúť výrobcu smerom k uvoľneniu materiálov pre naprogramovanie ovládača, najlepšie je ale vyhnúť sa hardvéru, ktorý nie je uvedený ako funkčný v Linux Hardware Compatibility HOWTO.


2.5.3 Zdanlivá paritná pamäť

Pod označením paritná pamäť sa predávajú aj tzv. virtuálne paritné moduly SIMM. Moduly SIMM s virtuálnou paritou sa dajú často rozpoznať tak, že majú naviac iba jeden čip, menší ako ostávajúce čipy, namiesto ďaľšieho neparitného pamäťového modulu. Pamäte s virtuálnou paritou pracujú podobne ako neparitné pamäte a nedokážu rozpoznať chybu v uložení jedného bitu na rozdiel od skutočne paritných modulov SIMM na prispôsobených základných doskách. Za virtuálne-paritné moduly SIMM nemá cenu platiť viac ako za neparitné, skutočne paritné moduly SIMM sú drahšie, pretože na každých 8 bitov je potrebný jeden naviac.

Pokiaľ chcete podrobnejšie informácie o pamätiach pre Intel x86, akú pamäť si kúpiť, pozrite sa na PC Hardware FAQ.


[ predchádzajúci ] [ Zhrnutie ] [ Autorské práva ] [ Obsah ] [ ďaľší ]
Inštalácia systému Debian GNU/Linux 2.2 na architektúre Intel x86
verzia 2.2.26, 12 June, 2001
Bruce Perens
Sven Rudolph
Igor Grobman
James Treacy
Adam Di Carlo